Prvýkrát mamou


Tento pocit dobre poznajú všetky ženy, ktoré sa mamami stali prvýkrát. Je to krásny pocit, keď si uvedomujete, že ste na svet priviedli dieťa, ten malý zázrak, ktorý patrí iba vám. Euforické pocity sa zo začiatku ale často miešajú s pocitmi strachu a neistoty. Robím všetko správne? Prečo moje dieťatko plače? Je hladné? Niečo ho bolí? Som ja vôbec dobrá mama, keď nerozumiem svojmu vlastnému dieťaťu?
dítě v mámině náručí
Toto bývajú časté otázky a myšlienky novopečených mamičiek, ktoré si zvykajú na nový režim, ktorý im dieťa nastolilo. Po čase sa to zlepší, ak si mama uvedomí, že je v starostlivosti o svoje dieťa skutočné dobrá a zvládne všetko.
 
Tabuľky, tabuľky…
Nejedna „prvomama“ sa v starostlivosti o dieťa riadi určitými „dobrými radami“ o tom, kedy má dieťa spať, ako často má spať, ako často ho kŕmiť a podobne. Postupne ako dieťatko rastie a vyvíja sa, mama úzkostlivo sleduje, či dodržiava vo svojom vývoji všetko tak, ako si to sama naštudovala v odbornej literatúre a tabuľkách, alebo či je rovnako šikovné v sedení, lezení či chôdzi ako ostatné deti v jeho veku.
 spící novorozenec
Mami, neporovnávaj ma!
V prvom rade by si mala každá mama uvedomiť, že každé jedno dieťatko je iné. Každé má svoje vlastné tempo vývoja. Niekomu to ide ľahšie, inému nie. Ani dvaja súrodenci nenapredujú rovnako, hoci ich „jedna mama mala“. Netreba sa úzkostlivo držať tabuliek, pretože tie nás len majú informovať, ako približne má dieťatko napredovať. Nikdy to nebude na mesiac presne. V niečom sú deti šikovnejšie,  v niečom naopak pomalšie. Netreba s hrôzou sledovať susedkinho syna, ako chodí s mamou za ruky, zatiaľ čo vaše dieťatko „iba sedí“.

Prečo sa netešiť z toho, že vôbec sedí? Prečo sa netešiť z toho, že je zdravé? Načo riešiť počet vyrastených alebo chýbajúcich zúbkov, keď aj tak mu raz narastú?
nožky novorozence
Neporovnávajme!  Zbytočne sa znervózňujeme a robíme si starosti. Veď naše deťúrence sú jedinečné a našou úlohou je sa o ne starať a tešiť sa z nich. Úzkostlivé mamy totiž mávajú úzkostlivé deti, pretože svoje pocity im chtiac-nechtiac posúvajú. Tešme sa z toho, aké krásne, zdravé a veselé sú naše deti a že vôbec máme to šťastie, že ich máme.